História spoločnosti
Začiatok baníctva sadrovca v Novoveskej Hute siaha až do polovice 19. storočia a spája sa s príchodom francúzskych utečencov na Spiš po prevrate v roku 1854, ktorý uskutočnil Ľudovít Bonaparte, v roku 1852 vyhlásený za cisára Napoleona III. Francúzi, pravdepodobne vyzbrojení vedomosťami zo svojej vlasti, objavili pri Tollsteine povrchové ložisko sadrovca, začali ho ťažiť a okrem pálenia sadry z neho vyrábali alabastrové sošky.
V roku 1870 vstupuje do tunajšieho banského podnikania Levočská úverová banka, ktorá nadobudla právo exploatácie ložiska sadrovca. Dobývacie práva preniesla na podnikateľov Wiesnera a Wolfa. Tí si prenajali klasický mlyn na obilie a prebudovali ho na mletie sadrovca ako prvý mlyn takéhoto typu v Uhorsku. Sadrovec sa po vydobytí ručne triedil a čistil, pričom alabaster sa používal na výrobu ušľachtilých výrobkov. Zvyšný sadrovec sa po podrvení a preosiatí varil v kotloch. Hotová sadra sa používala v štukatérstve, odpadový sadrovec ako hnojivo.
V roku 1924 ohlásila mestská rada Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi zámer znovu otvoriť baňu a začať prieskumové práce v lokalite Podzámčiská pod vrchom Tolštein.
3. júla 1924 už mesto Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi oznamuje otvorenie gypsovej bane v Novoveskej Hute. Okresný úrad Spišská Nová Ves pod číslom 1560/925 vydáva dňa 26.januára 1925 „uzavretie“, čiže povolenie na otvorenie sadrovcovej bane v mestskej osade Hute.
V roku 1934 kúpila baňu a výrobňu sadry firma Prvé československé sadrové doly Spišská Nová Ves. Nová spoločnosť investovala do rekonštrukcií dopravných ciest v podzemí a vybudovania skladu výbušnín. V bani sa začali používať mechanické vŕtačky na stlačený vzduch, čo si vyžiadalo vybudovanie kompresora. Na rozpojovanie používali výbušninu dynamon. Na povrchu vybudovali nový výkonný mlyn. Firma nakoniec dala vybudovať úzkokoľajovú železnicu, čo jej umožnilo dodávať kusový sadrovec pre cementáreň v Ladciach.
V roku 1943 sa stáva majiteľom fabriky František Žižka a názov firmy zmenil na Prvé slovenské sadrovcové závody. V tomto období sa uskutočnil pokus o novú otvárku šachtou na lokalite Červená cesta. Nová éra novoveského sadrovcového baníctva začína v roku 1945 po znárodnení baní a ťažkého priemyslu. V rokoch 1949-1957 vykonali pracovníci nerudného prieskumu Brno v ložisku v Novoveskej Hute vrtný geologický prieskum s cieľom rozšíriť potenciál zásoby sadrovca a anhydritu. Okrem toho razili aj prieskumnú štôlňu.
4. decembra 1951 začali prvé práce na otvárke ložiska z údolia potoka Dubnica a na investičnej výstavbe dodnes funkčného areálu povrchových a spracovacích zariadení.
V roku 1958 došlo k preložke štátnej cesty s novou trasou cez Strážanskú Hutu, čím sa uvoľnilo väčšie množstvo viazanej zásoby suroviny pre dobývanie. Od 1.7.1965 zanikla v starom závode výroba sadry.
V roku 1969 vznikla koncepčná projektová úloha „Rozšírenie ťažby sadrovca v Spišskej Novej Vsi-Hute“. Na základe vtedajších investičných zámerov rozvoja cementární a bilancie potrieb cementu a požiadaviek odberateľov /najmä pre budovanú cementáreň v Turni nad Bodvou/ sa zhodnotili vtedajšie i perspektívne možnosti dobývania sadrovca v Novoveskej Hute s cieľom zvýšiť ťažobnú kapacitu.
VSK a. s. obhospodarujú dve prevádzky na ťažbu a spracovanie anhydritu a sadrovca v bani Maria Sadrovka v Novoveskej Hute a v lome Šafárke, ktorý spoločnosť nadobudla hospodárskou zmluvou o prevode dobývacieho priestoru v roku 2002. Lom Šafárka predstavuje na Slovensku ojedinelý typ povrchovo dobývateľného ložiska evaporitov a umožňuje /napriek problémom s odkrytím spopod asi 30 metrov hrubého zvetralinového pokryvu/ sortimentne dopĺňať surovinu z Novoveskej Huty o stále vzácnejšiu sadrovcovú zložku.
Ložisko anhydritu a sadrovca v Novoveskej Hute na juhovýchodných svahoch Tollsteinu je dnes jediným ťažobným ložiskom u nás. Nachádza sa v centrálnej časti severného Spišského ložiskového pruhu. Vlastné ložisko tvorí anhydrit, ktorý od podložia a nadložia oddeľuje sadrovec, ktorý vznikol hydratačným procesom anhydritu. Samotné ložisko, ktoré má tvar šošovky je uzavreté, jeho hranice sú overené slednými chodbami po celom obvode na každom ťažobnom obzore.